Mentálne postihnutie

  DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ - MENTÁLNA RETARDÁCIA

 (podľa MKCH - 10)

 

Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Porucha sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami alebo bez nich.

 

Stupne duševnej zaostalosti sa zvyčajne hodnotia štandardnými inteligenčnými testami.

Niekedy sa dopľňajú stupnicami hodnotiacimi sociálnu adaptáciu v danom prostredí. Takéto

hodnotenie umožňuje približné stanovenie stupňa duševnej zaostalosti. Diagnóza bude

závisieť od celkového zhodnotenia intelektuálnych funkcií skúseným diagnostikom.

Intelektuálne schopnosti a sociálna adaptácia sa môžu časom meniť, a akokoľvek nízke,

môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie. Diagnóza by sa mala stanoviť na

základe súčasnej úrovne funkcie.

 

Stupne:

F70 ĽAHKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ

Rozsah IQ od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov).

Výsledkom budú pravdepodobne problémy s učením v škole. Veľa dospelých je schopných pracovať, udržiavať dobré spoločenské vzťahy a byť prospešnými spoločnosti.

 

F71 STREDNÝ STUPEŇ DUŠEVNEJ ZAOSTALOSTI

Rozsah IQ od 35 do 49 (u dospelých, mentálny vek od 6 do 9 rokov).

Výsledkom bude pravdepodobne výrazne oneskorený vývin v detstve, ale väčšina je schopná dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a nadobudnúť školské zručnosti. Život a práca dospelých v spoločnosti vyžaduje starostlivosť rôzneho stupňa.

 

F72 ŤAŽKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ

Rozsah IQ od 20 do 34 (u dospelých, mentálny vek od 3 do 6 rokov).

Výsledkom bude pravdepodobne potreba neustálej starostlivosti.